Prvopočiatky kultúrnych tradícií v našej obci siahajú hlboko do jej minulosti. Tak ako aj inde aj u nás, formou ústnej ľudovej slovesnoti sa príbehy, porekadlá, obrady a zvyky prenášali z generácie na generáciu. Mnohé z nich sa zachovali až dodnes. Omnoho neskôr, príchodom osvietených osobností do obce sa začali rozvíjať nové, dovtedy ešte neznáme žánre ľudovej tvorivosti, akými bolo aj divadlo. Medzi tieto osobnosti patril A.Duchnovič, ktorý v našej obci pôsobil jeden rok /1833 - 1834/. Jozef Pavlovič pôsobil na fare v Komloši 50 rokov /1834 - 1884/ a je pochovaný na miestnom cintoríne. Jeho brat Alexander Pavlovič sa po štúdiách vrátil k svojmu bratovi na faru do Komloše. V tom čase bol v obci veľký hlad a 1/4 oby- vateľstva vymrela. To viedlo A.Pavloviča k tomu, že práve na našej fare začal písať svoju poému "Stan bidnoho seľanina". Prvé divadelné hry sa však hrali oveľa skôr. Už roku 1928 sa hrala hra Verchovinskaja krov, neskôr Oj nechody, Hrycju a Ďalšie. Prvými odvážnymi amatérmi boli Jozef Kapišovský, Jozef Juričko, Juraj Šurkala, Ivan Dubivský, Andrej Zbihlej, Peter Stop, Anna Juričková, Paraska Dubivská, Anna Krušková a iní     Výstavba kultúrneho domu Napriek mnohým príkoriam kultúrny život v obci pulzoval aj naďalej. Organizovali sa divadelné predstavenia, kabarety, kermešovské a silvestrovské zábavy. Tržby z nich, ktoré činili 22 000,- korún boli základom na výstavbu kultúrneho domu.      Najväčší podiel na výstavbe kultúrneho domu mali vtedajší riaditeľ školy Vasiľ Rudý a učiteľ Karol Apkarovič, členovia Sojuzu molodi Karpat a Kultúrneho spolku ukrajinských pracujúcich v Chmeľovej, ako Vasiľ Sad, Demeter Choma, Jozef Korba, Mária Gocová, rod. Sivaničová, Zuzana Zbihlejová, rod. Dzubáková, Anna Kapišovská, rod. Sivaničová, Peter Stop. S prípravou a stavebnými prácami sa začalo v roku 1947. Najskôr bolo potrebné odkúpiť pozemok s domom od miestneho žida Šimona Schreibra a potom od 19 občanov obce. Iniciátori výstavby navštívili jednotlivých vlastníkov s prosbou o vzdanie sa pozemkov v prospech výstavby kultúrneho domu. Všetci občšania sa dobrovoľne podpísali a tak mohlo dôjsť k započatiu prvých prác. Kameň na základy lámali miestni Rómovia. Úsek lesa bol pridelený na porez pre pálenie tehál. Kameň a drevo zvážali miestni furmani. Tehlu vyrobili a vypálili Peter Dzubák a Andrej Stop. Drevo na stavebné práce sa ťažilo v lesoch Stebníckej Huty. Miestni furmani ho odvážali na spracovanie do Bardejova. Každá domácnosť mala odviesť prácu v hodnote 800 korún. Kultúrny dom murovali murári Demeter Jurista, Peter Korba, Ivan Varjan, Peter Rusiňák, Peter Prihatný a ďalší. Nad organizovaním pomocných prác pri výstavbe mali patronát Vasiľ Sad a Andrej Juričko. Keďže finančná situácia bola zlá a bolo ešte potrebné zastrešiť a dokončiť vnútornú úpravu kultúrneho domu, bolo nutné navštíviť úrady a inštitúcie a žiadať finančnú dotáciu. Na to boli poverení Peter Varjan a Peter Jedinák. V roku 1951, za činnosti predsedu MNV Petra Varjana, slávnostne otvorili kultúrny dom. V novom kultúrnom stánku sa aj naďalej rozvíjala kultúrno-osvetová činnosť. Miestny učiteľ Pavel Kolenko organizoval Dní ruskej kultúry, na ktoré sa schádzala mládež nielen z Chmeľovej, ale aj z okolitých obcí. Mimoriadnym prínosom pre obec bol príchod muzikológa a hudobného pedagóga, vtedy učiteľa ZŠ v Chmeľovej, Juraja Cimboru. Organizoval hudobno-spevácke telesá. V roku 1937 boli z obce Vyšná Polianka dovezené hudobné nástroje pre 12-členný balalajkový súbor, ktorý mal aj spevácku zložku. Spevácky zbor žiakov ďalej úspešne viedla učiteľka Mária Petriková. Naďalej pracoval divadelný súbor, ktorý svojimi predstaveniami úspešne reprezentoval obec na Festivale drámy a umeleckého slova A.Duchnoviča v Madzilaborciach. Jej členmi boli napr. Vasiľ Stop, Eliáš Gmiterko, Ján Demjanič, Vasiľ Korba, Mária Varjanová, Mária Gmiterková, Mária Pukanová a iní. V roku 1976 z iniciatívy manželov Anny a Mikuláša Kyjovských vznikol folklórny amaterský súbor Dujava. Jeho repertoár tvorili rusínske a ukrajinské ľudové piesne a folklórne pásma z okolia našej obe. Jeho členmi boli napr. Andrej Čučvara, Andrej Jackanin, Peter Korba, Mária Niemašiková, Anna Korbová. Takmer 30-členný súbor, ktorý mal spevácku i tanečnú zložku reprezentoval obec na festivale folklóru a zborového spevu v Kamienke a slávnostiach kultúry Rusínov - Ukrajincov SR vo Svidníku. Finančne toto teleso podporovalo JRD v Zborove.      Po dlhšej prestávke začal pracovať v Chmeľovej pod vedením Milana Didiča divadelný súbor Junosť, ktorý chcel osloviť najmä detského diváka. Javisko ožilo divadelnými hrami Tri prasiatka, Čertoviny a Čarovná galoša, s ktorými sa súbor predstavil aj na Festivale drámy a umeleckého slova A.Duchnoviča v Medzilaborciach. Jeho členmi boli Viera Stopová, Mária Krušková, Mária Štarková, Anna Dinisová, sestry Sabolove, Mária Hersteková, rod. Niemašiková a ďalší. V základnej škole pracovalo divadielko pod vedením učiteľky Márie Sabolovej. Po troch rokoch sa súbor Junosť preorientoval na iný žáner a začal pracovať ako dievadielko poézie. Recitátorkami súboru boli Mária Varjanová, Anna Jackovičová, rod. Purdešová, Mikuláš Kyjovský, Andrej Jackanin. Jeho cieľom bolo prostredníctvo básní A.Pavloviča pozdvihnúť národno-kultúrne povedomie občanov obce. V repertoári sa objavili aj literárno-umelecké pásma "Tu mene maty porodila" a "Svoho narodu syn ja virnyj", literárne pásmo o živote a diele Fedora Lazorika a v roku 1998 literárno-dramatické pásmo o živote biskupa Petra Pavla Gojdiča z príležitosti 110. výročia jeho narodenia. V roku 1991 - 1992 pôsobil pri ZŠ v Chmeľovej detský folklórny súbor Krynyčeňka pod vedením Petra Čižmára a Jána Železného za hudobného doprovodu Martina Slotu. Súbor tvorili títo žiaci školy: Radoslav Prokipčák, Igor Kandráč, Jozef Kandráč, Jozef Varjan, Emília Prokipčáková, Adriana Dzubáková, Magda Dzubáková, Emília Stopová, Alena Silvestrová, Alena Dubivská, Jana Dubivská, Mária Jaroščáková, Jana Juríčková, Jana Krušková, Erika Jedináková, Lenka Jenčíková, Marcela Nimašová, Jana Korbová, Marianna Železná.      Svojimi spevmi a tancami potešili divákov v 7 obciach okresu a na námestí sv. Egídia v Bardejove. Okrem toho súbor absolvoval nahrávky do ukrajinského rozhlasu v Prešove. Dobré meno našej obce naďalej vytvárajú žiaci ZŠ svojimi výstupmi pri významných výročiach a udalostiach pod vedením učiteľov Ivana Sidora a Emílie Prokipčákovej. Z iniciatívy Obecného úradu v Chmeľovej, Okresnej rady Zväzu Rusínov-Ukrajincov SR v spolupráci s Okresným osvetovým strediskom v Bardejove sa obec Chmeľová stala dejiskom okresných súťaží Makovická struna, ktorých sa zúčastňovali aj žiaci našej základnej školy ako Emília Stopová, Jana Korbová, Andrea Varjanová, Marianna a Tomáš Železný. Marianna Železná je víťazkou celoslovenskej detskej speváckej súťaže ľudových piesní Slovenský slávik ,97, zároveň účastníčkou folklórneho festivalu vo Východnej, ako aj ďalších festivalov doma i v zahraničí. Je dlhoročnou účastníčkou a v roku 1999 aj laureátkou prehliadky interprétov národnej piesne Makovická struna v Bardejove, v roku 2000 získala titul laureát na podobnej súťaži Spevy môjho rodu v Humennom Účastníčkou prehliadky interprétov národnej piesne Makovická struna v Bardejove bola aj Jana Korbová. V oblasti kultúry našej obce výnimočné miesto patrí takej osobnosti, ako bol zaslúžilý umelec Jozef Korba, člen Ukrajinského národného divadla v Prešove. Spolu so svojou manželkou Máriou boli medzi prvými, ktorí zakladali toto divadlo. Hudobník - akordeonista Peter Jaroščák s manželkou bol dlhoročným členom Poddukelského umeleckého ľudového súboru v Prešove. V hudobnom telese tohto súboru pôsobil aj Peter Slimák. Našu obec svojimi výtvarnými prácami zviditeľňujú aj výtvarníci - amatéri, ako Štefan Dušenka, Marta Augustinská, rod. Fedorková a v poslednej dobe výtvarník a keramikár Pavol Michalčin, zhotoviteľ obecného erbu a pamätných medailí. Obec rovnako reprezentujú výrobcovia tkaných pokrovcov a dekoratívnych predmetov a to Anna Michalčinová, Anna Pagáčová, Anna Prihatná, Anna Čučvarová, Mária Priputenová, Mária Romanová, Ing.Anna Sasaráková Obec Chmeľová a jej občania sú hrdí na kultúrne dedičstvo i na súčasníkov, ktorí udržiavajú a rozvíjajú ľudové tradície našej obce.