Obec Chmeľová bola založená usadlíkmi podľa zákupného práva pravdepodobne v druhej polovici 14. storočia. Pôvodný názov obce Comlos, neskôr Komloscha, Komloschpatak je podľa F.Uličného odvodený od maďarského priezviska šoltýsa /richtára, starostu/ Komloša, ktorý založil dedinu. Je možná aj druhá alternatíva pôvodu názvu obce, a to, že pomenovanie je odvodené od hojného výskytu divo rastúceho, alebo kultivovaného chmeľu /maď. komló/. Podľa údajov na území obce cisterciti z Gaboltova pestovali chmeľ, avšak len do konca 13. storočia, pretože od začiatku 14. storočia o pôsobení cistercitov v Gaboltove a v Bardejove už správy nemáme.
      Je známe, že chmeľ sa tu skutočne pestoval pre panský pivovar v Zborove /zmienka z roku 1741/. Svedčí o tom aj chotárny názov medzi Zborovom a Chmeľovou tzv. Chmelník. Záznamy o pestovaní chmeľu sú aj v písomnostiach urbárov obce v Štátnom oblastnom archíve v Prešove.
      Ďalšia písomná správa o existencii obce je z roku 1414, kedy uhorský kráľ Žigmund potvrdil Cudarovcom vlatníctvo ich vtedajšieho majetku panstva Makovica, ku ktorému patrila aj Chmeľová. Obec bola súčasťou makovického panstva nepretržite až do roku 1848. Pod názvom Komloscha bola obec pomenovaná až do roku 1948, kedy sa začal používať dnešný názov Chmeľová.
      História obce je úzko spätá s makovickým panstvom a hradom Makovica. Život na tomto hrade nad Zborovom sa začal odvíjať pravdepodobne od čias panovania Belu IV. Až do 14. storočia bol hrad majetkom uhorských kráľov a bol spravovaný kastelánmi. Prvá dochovalá písomná sťažnosť na tento hrad a jeho kastelánov Bebekovcov u kráľa Ľudovíta I. je z roku 1347 na ich expanzívnu politiku voči kráľovskému mestu Bardejov a susednému panstvu Thekulovcov v Smilne. Vlastnícke pomery Makovice sa zmenili v roku 1364, kedy kráľ Ľudovít I. odmenil Petra Cudara z Onodu týmto panstvom. Od roku 1471 až do vymretia odnože po meči vlastnili Makovicu Rozgonyovci, potom Tarczayovci a od roku 1548 Gašpár Szeredy. Významná zmena vo vlastníckych vzťahoch nastala po roku 1601, keď hrad a celé panstvo sa dostalo do rúk Rákocziovcov. Posledným panovníkom obývajúcim skvostné sídlo bol Imrich Thököly, ktorý sa svojou účasťou v bojoch proti Habsburgovi a pozdejšou porážkou pričinil o definitívny koniec hradu Makovica, ktorý na priamy príkaz cisára Leopolda I. zničil generál Schultz 14. októbra 1684. Po tomto roku správu majetkov preniesli do kaštieľa v Zborove.
      Obec sa spomína už v roku 1410, kedy občania z Kom- loše Pyecha a Pala vyvesili na bránu mesta Bardejov vyhrážku, že podpália mesto, keď nebude prepustený ich priateľ, ktorý bol väznený pre krádež. Podobne v roku 1455 poddaní z Komloše /Makovické panstvo/ vyvesili výhražný list na bránu mesta Žigrod /Poľsko/, že ho podpália a v húfe mesto prepadnú, keď sa s nimi nevyrovnajú resp., keď nedajú náhradu za ich zabitého druha. V tomto období bolo vo veľkom rozšírené zbojníctvo, ktoré sa vytváralo zo zvyškov bratríckeho vojska Jána Jiskru z Brandýsa pri boji o uhorskú korunu s mladým poľským princom Vladislavom Jagelovským. Zvyšky prepadnutých posádok bratríckeho vojska doplňované nespokojným poddanským obyvateľstvom prevádzali lúpežné prepady na obchodných cestách, ktoré viedli z Bardejova do Poľska, Haliče a na Ukrajinu. Tiež cez Chmeľovu viedla už v 14. storočí takáto obchodná cesta, po ktorej kupci vyvážali najmä plátno, ryby a víno. Dovážala sa tadiaľ kolomáž, soľ, potraviny a petrolej. Zachovalé písomné správy neobsahujú priame informá- cie o tom, odkiaľ prišli prví obyvatelia dediny na zákupnom roľníckom práve. Väčšina určite pochádzala zo susedných stolíc, časť z Poľska a z Haliče. Do roku 1414 jestvuje pomerne málo údajov o rozvoji obce. Obyvatelia, ako poddaní na makovickom panstve obrábali pôdu, pestovali obilie, chovali dobytok a neskoršie siali ľan a konope. Koniec 14. a začiatok 15. storočia sa vyznačoval rušný- mi udalosťami a sťahovaním obyvateľstva. Od roku 1427 už možno nájsť podrobnejšie údaje o živote a počte obyvateľov v obci. V tom čase sa začalo rozširovať tkáčstvo a košikárstvo.
      Podľa daňového súpisu z roku 1427 boli sedliacke domácnosti zdanené od 12 port /porta v 16.-17. storočí v Uhorsku daňová jednotka, ktorá sa pôvodne kryla s usadlosťou poddanským dvorom, bránou/. V roku 1600 bolo v dedine 15 obývaných poddanských domov s rusínskym obyvateľstvom. V roku 1711 útekom poddaných bola obec takmer vyľudnená. Koncom 18. storočia už bolo v Chmeľovej /Komloschi/ 87 domov a 492 obyvateľov. Správu obce vykonával šoltýs /dedičný richtár, správca/, ktorý mal výhradné práva postaviť si dom, mlyn, pílu, pálenicu, bitúnok a iné. Šoltýs mohol vlastniť okolo 30 ha poľa, súdiť previnilcov za drobné priestupky. Spolu so zemepánom mohol súdiť previnilcov za zločiny, zbojstvá a z toho mu patrila tretina pokuty. Povinnosťou šoltýsa bolo dozerať, aby roľníci riadne platili ročné dane zemepánovi i kráľovi a odvádzali naturálie, k čomu boli povinne zaviazaní. Do roku 1773 neboli povinnosti poddaných voči zemepánovi právne regulované. Tvrdé podmienky života poddaných čiastočne zmiernila Mária Terézia vydaním urbariárnych predpisov. V nich stanovila povinnosti sedliakov voči vrchnostiam a naopak. Urbárske predpisy obce Komlossa z roku 1773 pre jeho excelenciu grófa Jána Goberta Aspremonts ustanovené v deviatich bodoch na štrnástich listoch a samostatným zoznamom 78 mien poddaných sú uložené v ŠOBA Prešov. Z tohoto obdobia sú tam uložené aj veľmi zachovalé chotárne mapy vo farebnej úprave s podrobnými zákresmi.
      Údaje o počtoch obyvateľstva:
rok 1600 - 15 obývaných poddanských domov
koncom 18. stor. - 87 domov, 492 obyvateľov
rok 1828 - 112 poddanských usadlostí, okolo 600 obyvateľov
rok 1850 - 95 samostatných roľníckych rodín a 13 želiarov
rok 1857 - 87 domov, 563 obyvateľov
rok 1910 - 677 obyvateľov
rok 1919 -121 domov, 648 obyvateľov
rok 1930 -114 domov, 677 obyvateľov
rok 1940 -132 domov, 736 obyvateľov
rok 1949 - 608 obyvateľov
rok 1961 - 666 obyvateľov
rok 1970 - 611 obyvateľov
rok 1991 - 415 obyvateľov
rok 1999 - 151 domov, 13 iných objektov, 380 obyvateľov
      Jeden rok /1833 - 1834/ pôsobil v obci rusínsky dejateľ A.Duchnovič. Počas pôsobenia miestneho farára Jozefa Pavloviča, ktorý bol roku 1848 aj tabulárnym sudcom Šarišskej župy sa spomína v jeho pamätiach požiar z roku 1834, keď vyhorelo 34 usadlostí a v roku 1873 bola v obci posledná cholerová epidémia. Administrátívne od času vzniku žúp patrila obec do Šarišskej župy a v rámci župy do makovického služnovského obvodu. V rokoch 1607 - 1775 boli v Šarišskej župe štyri služnovské obvody a panstvo Makovica. V rokoch 1776 -1850 bolo šesť služnovských obvodov a Chmeľová patrila ďalej do makovického obvodu. V rokoch 1850 - 1860 boli služnovské úrady pomenované podľa svojich sídiel a Chmeľová patrila do Svidníka. V rokoch 1861 - 1863 boli služnovské úrady rozdelené na služnovské obvody a Chmeľová patrila ďalej do služnovského úradu Makovica, obvod Zborov a to až do roku 1922. Od roku 1923 už patrila obec stále do okresu Bardejov. Do prvej svetovej vojny bola na toto územie veľká migrácia obyvateľstva z Haliče. Bolo to umožnené tým, že dovtedy žiadnych hraníc v tomto priestore nebolo i keď Halič bol pod správou Rakúska a tunajšie územie pod správou Uhorska. V rámci Rakúsko-Uhorskej monarchie medzi jed- notlivými državami neboli hranice v dnešnom ponímaní a prechod obyvateľstva navzájom bol voľný. Všeobecne v Poľsku a v Haliči boli pre obyvateľstvo pomery ťažšie ako na tunajšom území, preto odtiaľ prichádzali pre panstvá stále lacnejšie pracovné sily a pre gazdov sluhovia, z ktorých mnohí sa tu trvale usadili. Rovnako veľké bolo aj vysťahovalectvo, keď sa z tunajšieho územia mnoho obyvateľstva vysťahovalo do zámoria. Len v rokoch 1880 - 1888 sa z makovického obvodu vysťahovalo do Ameriky 2255 osôb. Z archívnych záznamov Okresného archívu Bardejov je známe, že do roku 1915 odišlo do Ameriky 259 obyvateľov Komloše.
      Prvá svetová vojna priniesla biedu a utrpenie aj obyva- teľom obce Chmeľová. Zoznam mŕtvych, ranených, invalidov, ako aj povolaných do zbrane je zaznamenaný v Pamätnej knihe obce. V období prvej ČSR bol tento kraj bez priemyslu a zárobkových možností, čo spôsobilo ďalšie veľké vysťahovanie oby- vateľov do Ameriky. Vojnové roky 1939 - 1945 tvrdo doľahli na mnohých. Táto vojna si vyžiadala obete aj z Chmeľovej. Na frontovej línii padli títo naši rodáci:
Pavol Varjan, nar. 1911 - padol 1942
Peter Dzubák, nar. 1923 - padol 1945
Demeter Jedinák, nar. 1926 - padol 1944
Jozef Korba, nar. 1919 - padol 1945
Jozef Kollár, nar. 1919 - padol 1944
Demeter Kurtý, nar. 1911 - padol 1945
Demeter Tima, nar. 1925 - padol 1945
Jozef Slimák, nar. 1925 - padol 1945
Obec Chmeľová bola oslobodená 19. januára 1945.
      Správa obce bola vždy v rukách starostov obce, ktorí spolupracovali s obyvateľstvom na všeobecnom blahu obce.
Zoznam starostov obce od roku 1865 na základe pamäti obyva- teľov obce a archívovaných zápisníc obsahuje tieto mená:
Štefan Pidaný,
Peter Rusiňák,
Michal Varjan,
Leško Juríčko,
Andrej Jaroščák,
Ivan Mikuľák,
Lukáš Varjan,
Štefan Zbihlej,
Grigorij Chutko,
Anton Sivanič,
Vasiľ Varjan,
Demeter Pidaný,
Mikuláš Mikuľák,
Michal Purdeš st.,
Demeter Dušenka, J
ozef Priputen,
Peter Dušenka,
Demeter Greňo,
Vasiľ Mikuľák 1946 - 1947,
Juraj Šurkala 1947 - 1950,
Peter Varjan 1950 - 1952,
Michal Purdeš 1953,
Peter Juríčko 1954,
Peter Varjan 1954 - 1960,
Peter Varchol 1960 - 1963,
Peter Varjan 1963 - 1975,
Demeter Mikuľák 1975 - 1980,
Peter Prihatný 1980 - 1985,
Ján Dušenka 1985 - 1990,
Pavol Čučvara 1990 - 1995,
Eliáš Gmiterko 1995 - 1997,
Ján Železný 1997/zastupujúci/,
Mgr. Ján Železný 1998-2018,
Mgr. Mária Krušková 2018 -2022,
Radovan Prokipčák 2022